ekonomické nízkoenergetické stavby

Vyvstáva otázka, či sa oplatí investovať do stavby nízkoenergetického domu a ak áno, tak za ako dlho sa vynaložené financie spojené aj s nákladmi na prevádzku domu vrátia?
Zoberme si ako modelový objekt menší rodinný dom s obstarávacími nákladmi v stave zodpovedajúcom platným normám cca 100.000 Eur. Ak by ho stavebný investor chcel urobiť nízkoenergetickým či snáď pasívnym, zvýšené náklady sa pohybujú od 5 do 20% podľa použitých materiálov a technológií - za stavbu by teda bolo potrebné vynaložiť o 5000 až 20.000 Eur naviac.

Spotreba energie na vykurovanie

V nízkoenergetických domoch je spotreba na kúrenie relatívne malá - tvorí zhruba 30% celkovej spotreby energií. U bežných rodinných domov to býva okolo 60 až 80%. Náklady na energie môže potom zásadne ovplyvniť rozhodnutie, či vykurovať elektrinou. V prípade priamovýhrevnej sadzby alebo sadzby pre tepelné čerpadlo má domácnosť k dispozícii lacnejšiu elektrinu v nízkom tarife po dobu 22 hodín denne (resp. 20 hodín u priamotopov). Po väčšinu dňa za elektrinu zaplatíme zhruba 0,060 Eur/kWh a 0,066 Eur/kWh po zvyšok dňa. Zato sused, ktorý kúri niečím iným, platí okolo 0,14 Eur/kWh celý deň . Pri spotrebe elektriny pre domácnosť 3 500 až 5 000 kWh za rok je rozdiel niekoľko stoviek Eur.

Spotrebiče v domácnosti

Nízkoenergetické domy spotrebujú na vykurovanie približne 40% energie, zvyšok celoročnej spotreby je to ostatné - svetlá, práčky, sušičky, varné kanvice, mikrovlnné rúry, atď. - teda bežná prevádzka domácnosti. Nehľadiac na fakt, že elektrické spotrebiče produkujú istú tepelnú energiu, ktorá sa dá výhodne využiť inštaláciou na znovuzískavanie tepelnej energie z odpadového vzduchu.

Nízka spotreba, alebo nízke náklady?
Ďalej by sme si mali ujasniť, či chceme dom s nízkou spotrebou energie, alebo radšej dom s nízkymi nákladmi na prevádzku. Tá istá kilowatthodina totiž stojí zakaždým iné peniaze - podľa druhu paliva. Ak je palivo lacné, nemusí byť výhodné utrácať za investične náročné úsporné opatrenia.