ekonomické nízkoenergetické stavby

Charakteristickým znakom nízkoenergetických stavieb je nízka spotreba energie na vykurovanie. Tento fakt núti zainteresovaných účastníkov stavby na zamyslenie, ktorý najvhodnejší systém vykurovania domu vlastne zvoliť. Logicky sa vynára myšlienka skĺbiť túto úsporu použitím vykurovacieho systému s čo najnižšími nákladmi na jeho prevádzku.
V nízkoenergetických domoch sa ponúka viac variantov riešenia vykurovacieho systému. U novostavieb možno nájsť vhodný spôsob vykurovania pomocou výpočtu stanoveného tepelnými stratami budovy - tzv. energetický štítok budovy, podľa ktorého možno budovu hodnotiť podľa energetickej náročnosti. Inou možnosťou je voliť doplnkový zdroj vykurovania domov pre obdobie najnižších teplôt, kedy sa hlavný zdroj vykurovania stáva neekonomickým.
Pri plánovaní projektu sa na voľbe spôsobu vykurovania podieľajú miestne podmienky - dostupnosť energetických zdrojov, poloha domu v teréne krajiny, ale tiež osobné preferencie investora. Ak sú prioritou ekologické dôvody, je vhodné dať prednosť obnoviteľným zdrojom energie.
Nízkoenergetické domy spotrebujú na vykurovanie približne 40% energie, zvyšok celoročnej spotreby je to ostatné - svetlá, práčky, sušičky, varné kanvice, mikrovlnné rúry, atď - teda bežná prevádzka domácnosti. Zákazník tak môže mať až 60% energie za polovičnú cenu oproti domácnostiam s plynovým kotlom.

Tepelné zdroje vykurovacích systémov

Voľbu vhodného spôsobu vykurovania ovplyvňuje niekoľko aspektov - vyššie investície do vykurovacieho systému a doba jej návratnosti, osobné preferencie či preferencie investora. Pokiaľ sa rozhodneme iba pre jeden zdroj vykurovania, vzniká riziko závisloti na cenových podmienkach zdroja potrebného pre vykurovanie. Alebo možno kombinovať dva a viac spôsobov vykurovania (najmä z nehospodárnych dôvodov v najchladnejších dňoch zimného obdobia, ale aj z dôvodu regulácie tepla pri prehrievaní domu v letných mesiacoch)

• elektrina (priamovýhrevné systémy, tepelné čerpadlá)
• plyn
• fosílne palivá (tuhé, kvapalné)
• solárna energia
• biomasa (drevo, štiepka, peletky)
• ostatné (napr. teplo získané rekuperáciou vzduchu)

Tepelné čerpadlá

Táto voľba zdroja vykurovania nemusí patriť k tým najšťastnejším. Dôležitejším faktorom nie je v tomto prípade cena samotnej energie, ale skôr obstarávacia cena takéhoto zariadenia a následné náklady na údržbu. Hoci tepelné čerpadlá dokážu vyrobiť teplo najlacnejšie, môže byť návratnosť investície dlhšia ako životaschopnosť samotného zariadenia.
Rodinné domy možno aj vykurovať rôznymi spôsobmi. K tým zaujímavým a tiež úsporným patria krbové kachle.

Elektrické priamovýhrevné systémy

O niečo lepším riešením v rozhodovaní medzi investíciami prevádzkových nákladov a ich návratnosťou vykazujú elektrické priamovýhrevné systémy. Výhodou priamovýhrevného systému pre ústredné teplovodné vykurovanie je nízka cena priamovýhrevného kotla a jednoduchá inštalácia ako v prípade vybavenia nových stavieb, tak v prípade, že priamovykurovací elektrický kotol je použitý ako modernizačný prvok staršieho vykurovacieho systému. Nevýhodou je vyššia cena priamovýhrevných sadzieb a tiež to , že systém musí preklenúť vykurovaciu prestávku po dobu dodávky elektriny za vyššie sadzby. Podobné prednosti, ale aj nevýhody má systém s lokálnymi elektrickými panelmi. V porovnaní elektrického vykurovania s plynovými alebo kondenzačnými kotlami zase hrá nezanedbateľnú úlohu tzv. nízky tarif, v ktorom sú v objektoch s elektrickým vykurovaním prevádzkované 20 hodín denne všetky elektrospotrebiče.

Príkladné porovnanie aktuálne najväčších zdrojov tepla pre vykurovanie v rodinných domoch.

Z predchádzajúcej tabuľky môžeme vidieť, že u NED sú ročné prevádzkové náklady pri vykurovaní plynom a elektrickou energiou takmer rovnaké a u pasívnych domov už elektrina vychádza dokonca lepšie. Je nutné poznamenať, že sa jedná o teoretický výpočet, v praxi vďaka vyššej efektívnosti a lepšej regulovateľnosti vychádzajú elektrické priamovýhrevné systémy ešte výhodnejšie.

Obstarávacie náklady tepelných zariadení

Z predchádzajúcich dvoch tabuliek jednoznačne vyplýva, ak budeme počítať s tabuľkovými nákladmi na energie, že u nízkoenergetického domu s plynovým kotlom zaplatíme za energie ročne o 116,28 Eur menej. Za 20 rokov potom usporíme 2323,57 Eur, ale obstarávacia cena vykurovacieho systému bola o 3651,33 Eur viac. Teda ani za 20 rokov prevádzky sa nám v porovnaní s elektrickým vykurovaním investícia do teplovodného systému nevráti.